V rámci Európskej únie máme najvyšší podiel verejných obstarávaní, v ktorom bolo použité kritérium najnižšej ceny. Len v 4 % verejných obstarávaní v roku 2023 bolo použité kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. O nič lepšie to nebolo ani v predchádzajúcich rokoch 2022, 2021, 2020 a 2019, kde v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie opätovne používame kritérium najnižšej ceny najčastejšie.
Samozrejme nie je to len v záľube verejných obstarávateľ používať predmetné kritérium najnižšej ceny, avšak prax za posledné roky ukázala, že v prípade použitia kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky sa verejný obstarávateľ vystavoval vyššiemu riziku predloženia žiadosti o nápravu, resp. námietky a zároveň zdĺhavému vysvetľovaniu/zdôvodňovaniu kritéria pred kontrolnými orgánmi SR.
Na základe pripravovanej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť dňa 01.07.2024 nastanú nasledovné zmeny:
👉 zánik inštitútu žiadosti o nápravu,
👉 námietky bude možné podať len v prípade nadlimitných zákaziek alebo podlimitnej zákazky na stavebné práce nad 1 500 000 €
👉 predmetom štandardnej ex post kontroly budú len nadlimitné zákazky alebo zákazky vyhodnotené ako rizikové na základe analýzy rizík.
Vzhľadom na to, by kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky malo zažiť prudký nárast používania vo verejnom obstarávaní 📈 . Len čas ukáže, či dôvodom používania kritériá ceny boli vyššie spomenuté riziká alebo to je tzv. naše „národné“ kritérium, ktoré si verejný obstarávatelia obľúbili.
Pozn.: V Chorvátsku majú priamo v zákone povinnosť použiť kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ceny, preto tých 0% v grafe.
Ďakujeme Vám za pozornosť a prajeme veľa šťastia pri plánovaní Vášho verejného obstarávania. Byť na strane verejného obstarávateľa je častokrát neľahká úloha.